SLOVENSKÉ BIOLOGICKÉ SLUŽBY, a.s.

Veľkosť stáda má obrovský vplyv na náklady

Americké ministerstvo poľnohospodárstva v správe Kongresu uviedlo výsledky svojej štúdie o celkových ekonomických nákladoch a rozdieloch medzi najmenšími a najväčšími mliečnymi farmami, ktorá sa opierala o údaje z roku 2016. Asi až tak neprekvapí, že rozdiel bol takmer dvojnásobný.  Mliečne farmy s menej ako 50 kravami mali celkové ekonomické náklady 33,54 dolára/cwt (cwt - hundredweiths = 100 libier mlieka, cca 45kg) zatiaľ čo farmy s 2500 kusmi kráv mali v priemere náklady 17,54 dolára/cwt.
 
Pozitívny čistý výnos v tom roku dosiahli iba farmy s počtom kráv 1000 a viac.  Musíme si však uvedomiť, že v roku 2016 boli v USA najnižšiu cenu mlieka v desaťročí. Upozorňujeme tiež, že štúdia zahŕňa všetky ekonomické náklady, napríklad príležitostné náklady na prácu na farme a na domáce krmivo, tiež náklady na zvieratá a hmotný kapitál farmy. “

Na strane príjmov štúdia brala do úvahy príjmy z mlieka, vyradených kráv, dividendy z mliečnych družstiev a dokonca aj hodnotu hnoja. Menšie farmy ako také majú zvyčajne vyššie hrubé výnosy. Napríklad stáda s 50 až 99 kravami mali v roku 2016 hrubý výnos v priemere 18,53 dolárov v porovnaní so 17,44 dolárov v prípade stád s 2500 a viac kráv.

Medzi malými a veľkými mliečnymi farmami nie sú veľké rozdiely v prevádzkových nákladoch. Ani celkové náklady na kŕmenie sa príliš nelíšili: 9,95$/cwt pre stáda s 50 až 99 kravami v porovnaní s 9,20$/cwt pre stáda s 2 500 a viac kráv.

Najväčšie rozdiely nájdeme v nákladoch na pracovnú silu. Malé farmy mali náklady na pracovnú silu 8,14$/cwt, z čoho 7,53 dolára predstavuje neplatená práca. Veľké farmy mali náklady na pracovnú silu 1,85$/cwt a len 10 centov z toho tvorila neplatená práca. Čistý náklad neplatenej práce na farme sa počíta ako potencionálny príjem farmára a členov rodiny, čiže koľko by zarobili, ak by pracovali inde ako na farme.

Je potrebné povedať, že niektoré farmy vo všetkých kategóriách podľa veľkosti sú ziskové. „Hoci je veľkosť stáda silným determinantom nákladov a výnosov, medzi farmami existuje veľká variabilita nákladov a čistých výnosov…. Počasie, umiestnenie, fyzická infraštruktúra a riadenie môžu mať vplyv na finančnú výkonnosť mliečnych fariem.

Záverom možno konštatovať, že stáda s viac ako 2 000 kravami môžu byť vysoko konkurencieschopné, a preto ziskové, aj v časoch nižších cien mlieka. Výrobcovia s najmenšími nákladmi mali na farmách s 2 000 a viac kravami priemerné celkové náklady 15,02 USD/cwt.

To všetko naznačuje, že konsolidácia stád bude pokračovať. Priemerná miera poklesu počtu mliečnych fariem za posledných 40 rokov bola približne 4%. Ak tento trend bude pokračovať, očakáva sa, že do konca roku 2021 počet fariem klesne na 31 500, z počtu takmer 34 000 na konci roku 2019.